Kalcifikacia koralov

Small Polyped Stony - Všetky témy týkajúce sa tvrdých koralov s malými polypmi.

Moderátori: Roman, reicho, Superreefer

Používateľov profilový obrázok
Lukáš
Dlhodobý návštevník fóra
Dlhodobý návštevník fóra
Príspevky: 2165
Dátum registrácie: 16 Nov 2005 22:55
Bydlisko: Bratislava

Kalcifikacia koralov

Príspevok od používateľa Lukáš »

Nadvazujem na diskusiu v teme, ktora sa blizsie rozobera tu:
http://www.reef.sk/viewtopic.php?t=1820 ... c&start=15

Sluby sa plnia, ale kedze mam kopec dalsich veci na praci nebude to hned. :roll:
Naposledy upravil/-a Lukáš v 04 Jan 2009 21:01, upravené celkom 1 krát.
Používateľov profilový obrázok
Lukáš
Dlhodobý návštevník fóra
Dlhodobý návštevník fóra
Príspevky: 2165
Dátum registrácie: 16 Nov 2005 22:55
Bydlisko: Bratislava

Príspevok od používateľa Lukáš »

Na uvod zhrniem to podstatne:
J:
Jedna "hříšná" myšlenka (vzhledem k diskusi, která se zde rozpoutala), kterou musím připomenout:

Vápník je korály vždy přijímán pouze a jenom ve formě hydrogenuhličitanů. Nezapomínejte na základní mechanismus, kterým se to děje.
Symbiotické řasy, žijící v korálu, potřebují pro svůj metabolismus (fotosyntézu) kysličník uhličitý (stejně jako každá jiná rostlina). Tento CO2 získávají z hydrogenuhličitanů (především hydrogenuhličitanu vápenatého) a druhou část molekuly - vápník - korál využije pro stavbu vápenité kostry anebo jej uloží v organismu v podobě krystalů.

Pokud do vody přidáme vápník v podobě např. CaCl2, ionty vápniku nejprve musí zreagovat s kyselinou uhličitou ((roztok kysličníku uhličiteho ve vodě, CO2 musíme nejdříve vydýchat my (do okolí) anebo ryby, anebo jiné organismy, anebo jej přidáme v podobě sody)) a teprve po vzniku iontů odpovidajících hydrogenuhličitanu vápenatému může být tento vápník utilizován korály. Žádný jiný mechanismus využití vápníku korály neznám.
Když používáme vápníkový reaktor, vyrábíme potřebné hydrogenuhličitany (vápníku) pro korály přímo.

Korál, neobsahující symbiotické řasy, vápník nepotřebuje, protože také nemůže tvořit vápenitou kostru.

L:
Jaroslav Napísal:
Korál, neobsahující symbiotické řasy, vápník nepotřebuje, protože také nemůže tvořit vápenitou kostru.
Tubastrea?, Dendronephthya?,.....

J:
Lukáš Napísal:
Jaroslav Napísal:
Korál, neobsahující symbiotické řasy, vápník nepotřebuje, protože také nemůže tvořit vápenitou kostru.

Tubastrea?, Dendronephthya?,.....
A toto je právě důvod toho, proč jsem to nadepsal "hříšná myšlenka". Problém je totiž v tom, že existují výjimky, které naznačují, že by měl fungovat i jiný způsob "metabolismu" vápníku u korálů, než jenom jeho využívání prostředníctvím známých symbiontů (řas, obrněnek). Bohužel jsem ale o tom, nikde v literatuře nic bližšího nenašel a budu velice vděčný, jestli se to někomu povede.
Je totiž nasnadě ještě jedna otázka, i když ve většině případů jde o velmi těžce v akváriích chovatelné druhy : Jsou druhy korálnatců, které nemají symbionty, náročné na obsah vápníku ve vodě (důležité v případě, že jej čerpají povrchem těla), anebo jej přijímají v potravě ?
U některých těchto korálnatců jsou kostra nebo inkluse tvořeny i jinými látkami, než CaCO3 (např.gorgonie).

R:
Každý korálnatec staví své tělo na vápenaté kostře, byť to jsou pouze sklerity tvořené krystaly aragonitu. Důkazem je i sladkovodní nezmar zelený nebo hnědý.
Katalyzátorem pro ukládání vápníku a hořčíku ve "schránkách" korálnatců je stroncium, blokujícím faktorem je třeba přebytek chloridů...
To zas bude SZ... Balling je dobrá věc, ale "flákače" vytrestá!

J:
rybka Napísal:
Každý korálnatec staví své tělo na vápenaté kostře, byť to jsou pouze sklerity tvořené krystaly aragonitu. Důkazem je i sladkovodní nezmar zelený nebo hnědý.
Katalyzátorem pro ukládání vápníku a hořčíku ve "schránkách" korálnatců je stroncium, blokujícím faktorem je třeba přebytek chloridů...
To zas bude SZ... Balling je dobrá věc, ale "flákače" vytrestá!

V organismu nezmara zeleného jsou symbiotické řasy, proto je zelený . I když ty jeho vápníkové inkluse lze považovat spíše za "metabolický odpad", než kostru (mají snad i nějaký smyslový význam) ("odpad metabolismu" - zase nějaká hříšná myšlenka ?? ).
Gorgonacea (skupina, kam patří nejen gorgonie, ale také tzv.mořská péra) mají kostru zpevněnou gorgoninem, t.j. látkou bílkovinné povahy(patří mezi keratiny, stejně jako spongin z mořských hub), podobným na chitin. Pouze někdy jsou v něm vápencové (aragonitové) inkluse, není to ale pravidlo.
Citace pro zájemce o gorgonin viz. http://www.jbc.org/cgi/reprint/127/3/685 + download
A Ivo nebuď smutný z očekávaných dotazů - vždyť jsem již měl v poslední době obavu, že mořská akvaristika se redukuje pouze a jenom na velikost nádrže či způsob jejího osvětlení. Přitom trochu chemie a biologie nikoho nezabije
CO2, které unikne z kalkreaktoru do akvária, také dokáže obsádku pěkně uspat (někdy až do neprobuzení). Viz například viewtopic.php?p=12931&highlight=#12931 , kde Ca reaktor ukázal svojí sílu. Svépomocně provedené kalkreaktory bez zpětných vazeb - to budou mít obchodníci zase co prodávat.

L:
Je tu niekolko principialnych nezrovnalosti
1. nezmar nie je "koralnatec" ani nema vapenatu schranku/sklerity
2. ukladanie vapniku je proces nezavisly od symbiotickych rias
3. su symbioticke koraly, ktore neukladaju vapnik (sasanky, discosomy)
atd.

Kedze som teraz zaneprazdneny studiom na rozne skusky, k blizsiemu vysvetleniu sa dostanem az neskor, ak si to dovtedy nestihnete dostudovat.

J:
Lukáš Napísal:
Je tu niekolko principialnych nezrovnalosti
1. nezmar nie je "koralnatec" ani nema vapenatu schranku/sklerity
2. ukladanie vapniku je proces nezavisly od symbiotickych rias
3. su symbioticke koraly, ktore neukladaju vapnik (sasanky, discosomy)
atd.
Kedze som teraz zaneprazdneny studiom na rozne skusky, k blizsiemu vysvetleniu sa dostanem az neskor, ak si to dovtedy nestihnete dostudovat.




No konečně jste se ozval a slíbil udělat to, co (podle mého mínění) jste jako jeden z mála z nás schopen - popsat nejnovější poznatky o ukládání vápníku u korálnatců (a všechno důležité okolo toho). Takže Vás bereme za slovo. Už mne to dělání blbečka taky nebavilo (a omlouvám se za to), ale vyprovokovat Vás se mi povedlo. Už se na to těším.
Naposledy upravil/-a Lukáš v 02 Jan 2009 23:44, upravené celkom 1 krát.
Používateľov profilový obrázok
Lukáš
Dlhodobý návštevník fóra
Dlhodobý návštevník fóra
Príspevky: 2165
Dátum registrácie: 16 Nov 2005 22:55
Bydlisko: Bratislava

Príspevok od používateľa Lukáš »

Vela veci sa da vycitat uz zo zakladnej knizky pre chovatelov koralov – Borneman (2004). Jej vlastnici a zaroven ludia s dostatocnou znalostou anglictiny mozu hadam nasledovnych par riadkov preskocit. Mohol by som snad citovat aj originalne vedecke zdroje, z ktorych vychadzal on, no jeho knizka je urcena hlavne pre akvaristov a je tak aj spracovana. Budem sa teda ramcovo drzat hlavne tohto zdroja s pridanim vlastneho komentara, pripadne odkazom na dalsie podstatnejsie zdroje informacii.

V prvom rade, tvorba vapennej kostry sa sklada z 2 navzajom suvisiacich procesov – kacifikacie a skeletogenezy. Kalcifikacia je metabolicky (biochemicky) proces ziskavania vapnika z okoliteho (vodneho) prostredia a jeho „upravy“ do krystalickej nerozpustnej formy (aragonit/kalcit/vapenec = rozne formy uhlicitanu vapenateho s malym mnozstvom primesi). Kym kalcit bol hlavnym komponentom koralovych skeletov v minulych geologickych dobach, u recentnych skupin je to aragonit (kalcit ma hexagonalnu, aragonit ortorhombicku strukturu krystalov). Je to podmienene pomerom horcika a vapnika v morskej vode. Ak je hodnota pomeru vacsia ako 2, vznika aragonit (sucasnost); pri hodnote pod 2, je vysledkom krystalizacie kalcit (naposledy v Kriede). Experimentalne sa podarilo aj u niektorych recentnych zastupcov hermatypickych koralov navodit tvorbu kalcitu, a to prave zmenou pomeru Ca++ a Mg++ v syntetickej morskej vode.
Skeletogenezou sa rozumie formovanie samotnej kostry systematickym ukladanim jednotlivych krystalikov vytvorenych pocas kalcifikacie a je podstatne menej preskumanym mechanizmom, nez samotna kalcifikacia. Kalcifikacia prebieha u vsetkych schrankotvornych koralov zhruba rovnako, kym skeletogeneza je prakticky u kazdeho druhu specificka. Vdaka tomu vznikaju skelety s roznou hustotou, poreznostou a tvarom (rozmanite typy vetvenia, masivne skelety typu „mozgovnik“, v mezoglei roztrusene sklerity makkych koralov, atd.). Ani v jednom pripade vsak este zrejme nepadlo konecne slovo a nazory na urcite detaily (ktore tu my nebudeme rozoberat) sa roznia. Predmetom prvej casti rozpravy bude teda kalcifikacia.


Kalcifikacia – zdroje
Zakladnou zlozkou skeletu koralov je teda uhlicitan vapenaty (CaCO3), v morskej vode normalnych parametrov len malo rozpustna, zjednodusene povedane nerozpustna sol. Je to elektroneutralna molekula tvorena kladne (+) nabitym dvojmocnym vapnikom a zaporne (-) nabitym, tiez dvojmocnym, uhlicitanovym anionom. Je to sice male odbocenie do fyzikalnej chemie, ale aj tu vo vseobecnosti plati, ze kladne (+) a zaporne (-) sa pritahuju (preto je napr. tiez obmedzeny pocet receptur na pripravu zasobnych roztokov a vsetky komercne predpony a pripony typu bio-, super-, -plus a neviem ake este pod nalepkou skryvaju vacsinou tu istu chemicku zluceninu). Na to, aby bol koral schopny prijat z prostredia jednotlive komponenty pre tvorbu CaCO3, musia mu byt k dispozicii vo vode rozpustnej forme. V pripade vapnika je to vapenaty kation (Ca++), v pripade uhlicitanovej casti molekuly je to hydrogenuhlicitanovy anion (HCO3-).
Ca++ - vznika rozpustanim CaCO3 z morskych sedimentov a fosilnych utesov za urcitych chemickych podmienok = kolobeh vapnika v morskom prostredi. Su aj ine, minoritne zdroje vapnika v morskej vode, kde vsak takisto musi byt vysledkom volny kation Ca++ , inak je pre koraly nevyuzitelny. Aj tu plati pravidlo o pritahovani kladnych a zapornych castic. Preto su sice kationy Ca++ volne, avsak su obklopene zaporne nabitymi casticami ako je chloridovy (Cl-), fluoridovy (F-), hydrogenuhlicitanovy (HCO3-) a ine aniony. To je dovod preco sa ako zasobny roztok pouziva chlorid vapenaty (CaCl2) – je v nom pritomny volny Ca++ a zaroven je to chemicky stabilna forma vdaka pritomnosti opacne nabiteho chloru. Zistilo sa tiez, ze hodnoty Ca++ nad 360 mg/l uz dalej signifikantne neurychluju kalcifikaciu.
HCO3-- vznika hlavne rozpustanim CO2 vo vode. Samotny CO2 sa do morskej vody dostane z hlbokomorskych vyverov spojenych s vulkanickou cinnostou, dychanim organizmov (vratane rozkladnych procesov v organickom sedimente dna) a nieco malo aj z atmosfery. CO2 sa naopak spotrebuva v procese fotosyntezy rastlin, sinic a niektorych prvokov. Vo vode reaguje CO2 s vodou za vzniku potrebneho HCO3- a sucasne sa z reakcie uvolnuju nadbytocne kationy vodika (tzv. protony: H+), ktore vodu okysluju (znizuju pH). Z toho vsetkeho vyplyva, ze v AQ je mozne doplnat HCO3- 2 sposobmi:1. Priamym doplnenim pomocou NaHCO3 (princip Ballingovej metody) alebo 2. rozpustanim CO2 (princip CO2/Ca reaktora – tu sa navyse v kyslom prostredi rozpusta aj CaCO3 substrat a uvolnuje sa do vody vapnik).

Mechanizmus kalcifikacie
V sucasnosti vacsina autorov akceptuje nazor, ze transport vapnika (Ca++) do bunky je aktivny proces (proti koncentracnemu gradientu = proces vyzadujuci prisun energie). Vapnik sa transportuje z prostredia do buniek a dalej do kalcifikacnej zony (pod spodnu, na skelet naliehajucu vrstvu buniek, tzv. calicoblastovy epitel). Zabezpecuje to transportny system tvoreny transmembranovym proteinom, ktory ma funkciu ionoveho kanala selektivne prepustajuceho kationy vapnika a vodika – vzdy sucasne a v opacnom smere, tzv. Ca++/2H+ antiport (vid obrazok). Jeden dvojmocny kation vapnika vstupuje do bunky a miesto neho su z bunky vylucene 2 kationy vodika (protony). Okrem samotneho ziskavania vapnika to ma vyznam v tom, ze zbavovanim sa nadbytocnych protov sa zvysuje pH a tym sa ulahcuje precipitacia vapenatych soli do skeletu – vzniknuty rozdiel pH tu moze predstavovat az 2 jednotky. Energia na tento presun je ziskavana stiepenim ATP (adenozintrifosfat, univerzalny donor energie v bunke – vid. gymnazialne ucivo biologie).
Okrem tohto (hlavneho?) transportneho systemu existuju aj dalsie, ktore sa podielaju na ziskavani a presune vapnika do buniek alebo do precipitacnej zony. Napr. Ca++-ATPaza (ATPaza = enzym stiepiaci ATP; vo vztahu k membranovym transporterom je to transporter so schopnostou sam stiepit ATP), ktora na rozdiel od predchadzajuceho transportera nema vplyv na koncentraciu H+. Pravdepodobne vedie „iba“ k dalsiemu zvysovaniu koncentracie Ca++ pod calicoblastovym epitelom, kde vznika presyteny roztok s tvorbou krystalikov uhlicitanu vapenateho (aragonitu).
Tymto zaroven argumentujem tvrdenie, ze samotny biochemicky proces kalcifikacie vznikol a je nezavisly od pritomnosti zooxanthel, ale....




Obrázok
Poznamka k obrazku: podla novsich udajov, by vstupujuce CO2 malo byt nahradene HCO3-; cez endodermalny epitel je totiz zdroj uhlika pre fotosyntezu, ale aj kalcifikaciu transportovany aktivne (enzym karboanhydraza) vo forme uhlicitanoveho anionu, nie oxidu uhliciteho. Uhlicitanovy anion moze byt nasledne dehydratovany na CO2. Otazka moznosti pasivneho transportu sa nerozobera. Cele to treba chapat ako doposial neuspokojivo zodpovedanu problematiku.
Naposledy upravil/-a Lukáš v 05 Jan 2009 01:55, upravené celkom 1 krát.
Používateľov profilový obrázok
Lukáš
Dlhodobý návštevník fóra
Dlhodobý návštevník fóra
Príspevky: 2165
Dátum registrácie: 16 Nov 2005 22:55
Bydlisko: Bratislava

Príspevok od používateľa Lukáš »

Funkcia zooxanthell pri kalcifikacii
Zakladnou (a zjednodusenou) rovnicou kalcifikacie je:
Ca++ + 2HCO3- → CaCO3 + CO2 + H2O
V reakcii sa teda uvolnuje molekula CO2, ktora sice moze posluzit aj ako dalsi zdroj pre vznik uhlicitanoveho anionu, zaroven vsak dojde k neziaducemu okysleniu reakcneho roztoku a tym ku spomaleniu az zastaveniu precipitacie CaCO3. Dalsie molekuly CO2 vznikaju v procese metabolickej respiracie, kedy sa ziviny v bunkach koralu spracuvaju do formy ATP ako zdroja chemickej energie a pri tomto stiepeni sa uvolnuje aj niekolko molekul CO2. Nadbytocne CO2 je preto vhodne odcerpavat, obzvlast ak je toto odcerpavanie spojene aj s tvorbou novych prekurzorov ATP (hlavne cukrov). K tomu dochadza v procese fotosyntezy, ktoru v pripade koralov zabezpecuju zooxanthelly. Zooxanthelly teda nesluzia len ako zdroj vyzivy pre koraly, ale podielaju sa aj na likvidacii neziaducich odpadovych metabolitov z mezogley a epitelu (CO2, ciastocne aj dusikate latky, fosfaty a ine). Prirodzene, zakladnou podmienkou fotosyntezy je svetlo. Vztah medzi fotosyntezou a kalcifikaciou nie je celkom priamo umerny. Laicky najznamejsim produktom fotosyntezy je totiz kyslik a ten, ci uz plynny (O2) alebo spolu s jeho roznymi formami (kyslikove radikaly), je vo zvysenej koncentracii pre organizmy jedovaty. Zvyseny metabolizmus zooxanthel, napr. pri zvysenej teplote, vedie aj k zintenzivneniu fotosyntezy a zvysenej tvorbe kyslika. Nadbytocne kyslikove radikaly poskodzuju bunky (sposobuju oxidacny stres) a tak sa koral chrani vypudenim nepotrebnych zooxanthell, co je vseobecne zname ako vybielovanie koralov pri vysokych teplotach (v podmienkach AQ aj pri narazovom zvyseni intenzity osvetlenia).... Ale to by sme zachadzali daleko. Daleko dolezitejsia je skutocnost, ze asimilacia CO2 zooxanthellami je mozna len za pristupu svetla, preto aj kalcifikacia symbiotickych zooxanthellatnych koralov je v noci znacne spomalena (v noci navyse aj zooxanthelly produkuju CO2 a spotrebuvaju O2 – cez den takisto, ale v porovnani s opacnym procesom, fotosyntezou, je to zanedbatelne). U niektorych makkych koralov bol dokonca zisteny proces dekalcifikacie pocas noci, predpoklada sa tu vyznam v kontrole tvaru a velkosti skleritov. Je to vsak skor krajna situacia vyskytujuca sa u vysoko specializovanych druhov a je zvyraznena hlavne pocas regeneracie pri mechanickom poskodeni (anologicky vsak prebieha napr. aj proces hojenia zlomeniny u cloveka, preto nejde o nijaku biologicku supersenzaciu) .
Co sa tyka efektivneho pomeru fotosyntezy a kalcifikacie (vyjadrenych hmotnostou vyprodukovanej hmoty na urcitu plochu koraloveho porastu za jednotku casu), na prirodzenych utesoch bola zistena hodnota cca 1,8:1 v prospech fotosyntezy. Zda sa vsak, ze samotne zooxanthelly z tohto zdroja CO2 pri kalcifikacnej reakcii nijako osobitne neprofituju a plne sa bez neho zaobidu. Bolo to dokazane napr. v experimente s nami oblubenym chovancom Stylophora pistillata. Sledovana bola uroven kalcifikacie a fotosyntezy v morskej vode pripravenej zo synt. zmesi soli s normalnym a znizenym obsahom Ca++. Kym kalcifikacia v druhom pripade podstatne klesla, intenzita fotosyntezy zostala prakticky nezmenena.
Pri porovnavani rychlosti kalcifikacie zooxantellatnych a azooxantellatnych hermatypickych (schrankotvornych/utesotvornych) koralov sa v ramci tychto dvoch skupin zistila taka variabilita, ze vysledky je tazke jednoznacne interpretovat. Napr. pri rode Tubastrea sa zistila obdobna rychlost kalcifikacie ako pri niektorych zooxantellatnych LPS. Toto by mohol byt dalsi argument nezavislosti kalcifikacie od zooxanthell. Inym by mohol byt fakt, ze kym pocetnost zooxanthell narasta na vetvach bazalnym smerom, kalcifikacia je najintenzivnejsia na terminalnych rastovych vrcholoch (u koralov, ktore taketo rastove vrcholy vytvaraju), kde je pocet zooxanthell redukovany, resp. absentuju. Dnes je vsak uz zname, ze terminalne/axialne polypy su vyzivovane takisto produktami fotosyntezy, translokovanymi z nizsich casti vetiev.
Osobitnou kapitolou by boli koraly, ktore sice symbioticke riasy obsahuju, ale nevytvaraju ziadnu vapenatu kostru: sasanky (Actiniaria) a diskovite sasanky (Corallimorpharia). Analogicka situacia je u niektorych sladkovodnych nezmarov. Neobsahuju vsak zoxanthelly (Dinoflagellata – pred tym radene do skupiny hnedych rias), ale jednobunkove zelene riasy.

Ucast inych latok na kalcifikacii
-nitraty a ine anorganicke formy dusika – pri vyssej koncentracii dusikatych latok dochadza k zmnozeniu zooxanthell (zname hnednutie koralov), tie nasledne nadmerne odcerpavaju endogenne zdroje CO2 a limituju tak kalcifikaciu dostupnostou uhlicitanov. Samotny amoniak produkovany niektorymi bakteriami na povrchu koralov ma podporny ucinok na kalcifikaciu, kedze ako slaba zasada zvysuje pH. Nic to ale nemeni na fakte, ze vo zvysenej koncentracii je mimoriadne toxicky.
-fosfaty – inhibuju zrazanie CaCO3 adsorpciou na povrchu jeho krystalov. Tento ucinok sa zvysuje s teplotou a maximum dosahuje pri pH 8,4
-stroncium – vyznam pri kalcifikacii je nejasny, ukazalo sa vsak, ze do vapenatycch schranok sa uklada v rovnakom pomere ku kalciu ako je ich pomer v morskej vode napriek tomu, ze ich transportne mechanizmy su odlisne. Niektori zastavaju nazor, ze ukladanie urcitych mikroprvkov do vapenatej kostry je iba dalsim sposobom zbavovania sa odpadovych/toxickych latok a ich vylucovania z buniek. Okrem tazkych kovov sa to moze tykat aj stroncia. Jeho uloha ako katalyzatora ukladania vapnika do kostry nebola zatial dokazana. Dokazana bola len pozitivna korelacia intenzity kalcifikacie a prijmu stroncia z prostredia (s narastajucou intenzitou kalcifikacie sa zvysoval aj prijem a ukladanie stroncia, opacny efekt sa neukazal). Podporny ucinok stroncia na kacifikaciu bol vsak zisteny u niektorych morskych makkysov. Jedince odchovane pocas embryogenezy v prostredi bez stroncia vykazovali deformovane alebo redukovane schranky, hoci samotna krystalicka struktura schranky nebola porusena. Presny biochemicky mechanizmus ucinku stroncia (ako inak) ani tu nebol odhaleny. Predpoklada sa vplyv na regulacne mechanizmy kalcifikacie, nie na samotnu tvorbu krystalov. U koralov chybaju jednoznacne experimentalne dokazy o ucinku stroncia a z vysledkov niektorych ciastkovych prac vyplyva, ze pri zvysenej koncentracii Sr sa spomaluje rast (kalcifikacia) a zvysuje denzita skeletu koralov. To je trochu v rozpore s beznou akvaristickou praxou – hoci komercne zmesi synt. soli obsahuju viac Sr nez je jeho koncentracia v prirodnej morskej vode, skelet koralov chovanych v umelych podmienkach je omnoho redsi a krehkejsi. Urcite to vsak nemoze byt pripisane len na vrub Sr – ak by tam nejaka priama suvislost vobec bola . Komercne pripravky su na baze chloridu strontnateho (lepsie) alebo chelatovaneho stroncia.
-magnezium –vo vseobecnosti inhibicny vplyv na kalcifikaciu: viaze uhlicitanove aniony (podiela sa na tom, ze rozpustnot CaCO3 v morskej vode oproti sladkej vode je cca 26x vyssia) alebo sa moze viazat na povrch rastuceho CaCO3 krystalu a narusa na nom dalsiu preciptaciu CaCO3. Bez ohladu na to sa horcik vyskytuje v schrankach koralov v rozlicnej miere a je ich vyznamnou sucastou.
- jod – okrem inych biologickych ucinkov bola zistena aj schpnost blokovat karboanhydrazu, vysledkom coho by hypoteticky mala byt znizena dostupnost uhlicitanov v kalcifikacnej zone a tym celkove spomalenie kalcifikacie
-organicke latky – maju vplyv na agregaciu a rast aragonitovych krystalov, alebo tvoria spojivo medzi anorganickymi castami kostry (chitinu podobna latka u pocillopor a fungii). Sem patria aj kysle aminokyseliny asparagova a glutamova, schopne vazby na kalciove iony a tym schopne regulovat priebeh precipitacie CaCO3, pripadne blokuju vazbu inhibitorov rastu krystalov uhlicitanu vapenateho (fosfaty, horcik ,....)

Literatura(len vybrane zdroje)
Borneman, E.H. 2004. Aquarium Corals: Selection, Husbandry, and Natural History. T.F.H. Publications, 464 pp.
Carlon, D.B.; Goreau et al.; Marshall, A.T.; 1996. Calcification Rates in Corals. Science (Technical comments), 274: 117-118.
Furla et al. 2000. Sources and Mechanisms of Inorganic Carbon Transport for Coral Calcification and Photosynthesis. The Journal of Experimental Biology, 203: 3445-3457.
Gattuso et al. 2000. Calcification does not stimulate photosyntesis in the zooxanthellate scleractinian coral Stylophora pistillata. Limnol. Oceanogr., 45 (1): 246-250.
Holmes-Farley, R. 2002. The chemical and Biochemical Mechanisms of Calcification. Advanced Aquarist´s Online Magazine http://www.advancedaquarist.com/issues/apr2002/chem.htm
Marubini, F., Atkinson, M.J. 1999. Effects of lowered pH and elevated nitrate on coral calcification. Marine Ecology Progress Series, 188: 117-121.
Miller, D., Veron, Ch. 1990. Biochemistry of a special relationship: Coral reefs would not exist if there was not a special chemistry between the coral polyp and the green algae that live inside it. New Scientist, 1719:
Pearse, V. B., Muscatine, L. 1971. Role of Symbiotic Algae (Zooxanthellae) in Coral Calcification. Biological Bulletin, 141: 350-363.
Oggiano, F. 2008. La calcificazione nei coralli SPS. Reefitalia Magazine, 3 (5) http://www.reefitaliascience.it/magazin ... zione.html
Ohde, S. 1995. Calcium carbonate production and carbon dioxide flux on a coral reef, Okinawa. In: Sakai et Nozaki (eds.): Biogeochemical Processes and Ocean Flux in the Western Pacific, 93-98.
Ries et al. 2006. Scleractinian corals produce calcite, and grow more slowly, in artificial Cretaceous seawater. Geology, 34 (7): 525-528.
Dano
Už som čo to napísal
Už som čo to napísal
Príspevky: 480
Dátum registrácie: 17 Nov 2006 20:00
Bydlisko: Šamorín

Príspevok od používateľa Dano »

Klobuk dolu, ja som tento prispevok strebal az pri 3tom citani. Lukas, tych limitujucich faktorov je v nasich aq tolko, ze ani neviem, na co sa sustredit. Ale mam pocit, ze pri dodrzani "vseobecnych pravidiel" sa pre mna limitujucim faktorom stava teplota. Stale sa utesujem, ze aj ine aq tu na fore funguju pri teplotach 27-29. Ty asi nebudes suhlasit...
Dano
Amphibia
Zapájam sa do diskusie
Zapájam sa do diskusie
Príspevky: 154
Dátum registrácie: 09 Okt 2007 11:36
Bydlisko: momentalne Bratislava

Príspevok od používateľa Amphibia »

dnes som sa konecne dostal k citaniu lukasovho elaboratu o kalcifikacii koralov a rad by som upozornil na nasledovne malickosti:
Lukáš napísal:(kalcit ma hexagonalnu, aragonit ortorhombicku strukturu krystalov)
kalcit nepatri do hexagonalnej sustavy, ale do trigonalnej sustavy. bodova grupa je 3-2/m. ide o to, ze tato informacia ohladom hexagonalnej sustavy je z americkej literatury a oni pouzivaju iba 6 sustav t.j. trigonalna+hexagonalna je uvadzana spolu ako hexagonalna.

aragonit nie je orthorombicky ale iba rombicky. zase vysledok americkej literatury. ortho je tam uplne zbytocne.
kolakao155
Pravidelný prispevovateľ do fóra
Pravidelný prispevovateľ do fóra
Príspevky: 824
Dátum registrácie: 11 Apr 2011 21:42
Bydlisko: Bratislava

Re: Kalcifikacia koralov

Príspevok od používateľa kolakao155 »

Nadherne citanie...
alebo: ako sa na chvilu zrelaxovat pri priprave na atestaciu konecne niecim zaujimavym :)
Používateľov profilový obrázok
Beletsky
Zapájam sa do diskusie
Zapájam sa do diskusie
Príspevky: 170
Dátum registrácie: 15 Aug 2011 08:27
Bydlisko: Melnik

Re: Kalcifikacia koralov

Príspevok od používateľa Beletsky »

Taky smekavam klobouk Lukas a dekujem ti za skveli prispevek, palec nahoru :wink:
Napísať odpoveď

Návrat na "Tvrdé koraly SPS"